Krstiny

Tomáško mal takmer tri mesiace, takže bolo na čase dať ho pokrstiť. Nech je chlapec na poriadku. Spomienky na toto obdobie už poriadne vybledli, napriek tomu mám v sebe taký príjemný, spokojný pocit. Takže to musel byť krásny čas. Kamil o tú slávu prišiel, školil sa kdesi v Anglicku za pilota veľkého lietadla. Mne hrozilo to isté, bola som totiž v Nových Zámkoch na sústredení. Moja aktívna športová minulosť dnes prekvapuje nielen mňa. V každom prípade Nové Zámky sú o čosi bližšie ako Anglicko, a tak po mňa Jurulík prišiel. Myslím si, že to bolo večer a že do Bratislavy sme dorazili ešte neskôr. Prekvapil ma nový vešiak na stene a tuším aj nový koberec v chodbičke pri detskej izbe. Jurulík sa hecol. Dôvod? Zahraničná návšteva. Spať som išla v zvláštnom očakávaní. Nešlo iba o krstiny. Po prvý krát v živote som sa mala stretnúť s dvoma ľuďmi, ktorých som dovtedy poznala iba z rozprávania a forografií. S Gabikou a Davidom. Prileteli z Kanady a dovtedy nemohli, lebo tu vládli komunisti. Na prvé dojmy si už nespomínam. Možno pre ruch, ktorý v deň krstín panoval. Všetci sme sa vyobliekali, Mirka do krásneho bieleho kostýmu, ja do bielo modrých šiat s červenými gombíkmi. K Dómu svätého Martina nás viezla teta Liduna. A tam sme sa zišli po prvý krát v živote všetci Hujerovci (Kamil a Kaťulka vtedy ešte neboli svoji, tak to snáď môžem takto napísať). Tomáška krstil ujo Anti a ja som po celú tú slávnosť potláčala smiech. Stáva sa mi to aj teraz, že vo vážnych chvíľach musím krotiť kútiky. Asi reakcia na stres. Videozáznam usvedčuje z chichotania aj Palina, všetci ostatní boli dojatí. Tomáško všetko sledoval svojimi veľkými hnedými očkami, občas si zdriemol, občas zamrnčal. Mal tie krásne biele šatočky, slávnostné, určené špeciálne na krstiny. Evička tvrdí, že sa strašne šmýkali. Ale udržala ho na rukách ako sa na správnu krstnú mamu patrí. Spolu s Riškom a Davidom - krstnými otcami. Aj sme sa fotili. Tuším, že fotka s babičkou je jediná, na ktorej má všetky vnúčatá pokope. Od najstaršieho po najmladšieho. Ľúbila nás silno, a pritom každého inak...Obedovali sme u nás, určite samé dobrotky. Aj na prechádzke sme boli, aj tradičný program si dospelí vychutnali. A aj pózovania na dvore sme sa dočkali. Pamätné fotky na šmykľavke, pri lavičkách, veselé, s babičkou žiariacou spokojnosťou, že má všetky svoje deti pri sebe. Posedenie v reštaurácii som už neabsolvovala. A tak iba z rozprávania viem o incidente nášho Vladuška s dákym pánom pred podnikom. Výsledok? Roztrhaná košeľa a vďačná téma rozhovorov. Také boli Tomáškove krstiny, teda malé kúsky toho, čo si pamätám. A pri tých bledučkých spomienkach sa aj teraz usmievam.