Hujer open 2003

Dátum na tej fotke ma zaskočil. Júl 2003. Nechce sa mi veriť, že už viac ako dva roky mám v rohu skrinky v modrom obale diplom. Dôkaz vysokoškolskej minulosti. V to leto som ho dostala do rúk nielen ja, ale aj Babul. Miruš si odbakalárovala rok pred nami. Keď promotér prečítal moje meno, aula zaburácala. Dôvodom neboli mimoriadne študijné výsledky, červený diplom, či pochvala rektora, ale mimoriadne vysoká koncentrácia Hujerovcov na meter štvorcový. A samozrejme veľa kamarátov a známych. Bolo to niekoľko nádherných sekúnd. Pokračovali gratuláciami, želaniami, kytičkami, kyticami, darčekmi. A jednou výnimočnou kyticou, ktorá mala aspoň meter. Na objednávku tety spoza mora, aby vraj všetci povedali waw. Povedali a ja som povedala tiež. Bol to príjemný deň. Jeden z tých, na ktoré sa nezabúda, nech si vraví kto chce, čo chce. O pár dní si ho odkrútila Babul v Istropolise. Pašované tkanivá kdesi v Senici ma o jeho časť obrali, ale napriek tomu som dobre informovaná. Napríklad o tom, ako sa Kaťulka predierala cez celú sálu a keď zbadala Boženku rovnako cez celú sálu zakričala: ,,Hujerovci, tam ste!“ A utekala ako srnka hore schodmi. Nechýbal diplom, potlesk, pokrik a kytica s waw na perách. Magisterský a inžiniersky titul sme oslávili aj neformálne. Nielen na mexickej noci, ale aj v dúbravskej záhrade. Grilovanie nebolo jedinou aktivitou, ktorej sme sa venovali. Aby nám ľahšie trávilo, prišlo aj na šport. Hujer open 2003. Vytvorili sa vskutku zaujímavé dvojice, takže sme boli svedkami napínavých a svižných súbojov. Evička vs Boženka napríklad. Pištík sa vžil do úlohy kouča. Rozdával taktické rady, zahrieval svaly a hlasito povzbudzoval. Ani Kaťulku sme nemuseli dlho prehovárať. A nielen na tenis. Nikto už asi nevie ako, ale stal sa z nej náš tenisový bôžik. S vidlami a cukinou pôsobila majestátne a dôstojne. Až tak, že ju Kamilko zvečnil ako ikonu. A dostala sa až za more. Tak si vravím, škoda, že promócie sú väčšinou iba raz za život. Alebo sú práve preto nezabudnuteľné?