štvrtok, februára 23, 2006

Hospoda u vetešníka


Ak chcete vidieť miesto, kde je najviac skrutiek, matičiek, či klieštikov pohromade, navštívte Hospodu u vetešníka. Je to v Unhošti. Donedávna by ste toto miesto našli podľa toho, že sa na vás zo strechy pozerá pes a mačka. Živí, samozrejme. Ten pes, vlastne fenka, už nie je. Na jej miesto prišiel malý čierny Aki, ktorý po streche nebehá. A tak sa musíte spoľahnúť na iné poznávacie znaky. Svojho času to bol napríklad igelit obtiahnutý pozdĺž celej fasády. Vraj ako izolácia. Nie som si istá, či tam ten igelit ešte stále je, preto odporúčam orientáciu podľa čuchu. Táto zaberá najmä vo večerných hodinách. Priateľský sused Beneš totiž práve v tomto čase spaľuje ktovie čo vo svojej piecke. A tak stačí zaklopať o kúsok ďalej od toho komína, z ktorého vychádza štipľavý dym. No a keby priateľský sused Beneš práve nič nespaľoval, jednoducho stačí zájsť do jednej z dvoch hospůdiek a opýtať sa, kde býva Kamil. Správny azimut naberiete okamžite. No a práve u Kamilka je tá slávna vetešnícka hospoda. Pivo tam síce majú iba lahvové, ale vždy je správne vychladené. A nezriedka i tvrdé nalievajú. Napríklad vtedy, keď prídu dobrí švagrovia preriediť sortiment vetešníctva. To vyzerá takto: jeden sa pokúša triediť matičky, skrutky, klieštiky a iné kutilské predmety, ďalší robí poriadky s tromi chladničkami, tretí zúrivo seká do starej škodovky určenej do šrotu a štvrtý neúnavne chodí za Kamilom a trhá mu z rúk všetko to, čo je určené na vyhodenie a o čom je Kamil presvedčený, že sa mu to ešte môže zísť. Hrdzavý klinček, napríklad. Jedna z takýchto pretrieďovacích akcií sa skončila rozseknutou žilkou na nohe (Riška potom Boženka dokonca do nemocnice viezla, ale všetko dobre dopadlo). Pravdou je, že prvotný entuziazmus švagrov po niekoľkých bezvýsledných pokusoch opustil, takže teraz chodíme do vetešníctva skôr grilovať a oslavovať. Lebo upratovanie Kamilkovej dielne je niečo podobné ako tlačenie toho Syzifosa. Alebo ako hádzanie hrachu na stenu. Len z jedného mám strach. Aby raz tých matičiek, skrutiek a klieštikov nebolo tak veľa, že nebudeme mať kde grilovať. To by bola večná smola. Lebo na záhradke je vždy krásne (aj lietadlá vám nad hlavou prelietajú). A to myslím celkom vážne. Takže navrhujem jarný výpredaj. Jeden taký reálny víkend u vetešníka. A bude aj na nové okná. Čo ty na to, Kamilko?

1 Comments:

Anonymous Anonymný said...

Hospoda u Vetešníka bola označená štítom, ktorý vytvoril Jurulík. Dobráci švagrovia mi ho primontovali nad vrata zvonku. Bohužial tam dlho nevydržal, lebo ma ludia otravovali," kdy už konečně bude ta hospoda otevřena".K odmontovaniu štítu ma prinútil jeden ožran, čo so mnou išiel z hospody Slovan a mermo moci chcel isť do hospody u Vetešníka. Robil som mrtvého brouka a s kamených ksichtom som prešiel okolo vlastného domu a vrátil som sa obkľukou. Kamil

1:58 PM  

Zverejnenie komentára

<< Home