Na liečení

Tak dúfam, že ste v zdraví a harmónii prežili Veľkú noc, poriadne sa napapkali údenej šunky, zemiakového šalátu a čokoládových vajíčok. A že ženská časť Hujer family bola vyšibaná a vyoblievaná ako sa patrí. V mojom prípade bola tohtoročná šibačka diétnejšia, ako po iné roky, ale nesťažujem si. Túto časť nášho folklóru až tak veľmi nemusím. Takže sme s Krajčírom radšej turistikovali a oddychovali. A ja som nadávala, že som si nevzala viac teplých vecí. Pipke z mesta totiž nenapadlo, že na horách bude trošku chladnejšie. Ale prežila som to...A tak môžem splniť staré resty a priblížiť vám Kaťulkin pobyt na liečení aj s veľkonočným želaním...

Ako už všetci isto viete, na moju gonarthrosu III. stupňa na pravom kolene som dostala liečenie. Bolo to dosť narýchlo a na poslednú chvíľu, lebo už ma bolel celý človek. Okrem kolena aj lakte a krkom so nemohla vôbec otáčať. Na miesto pobytu, teda do Třeboně ma viezol Kamil, cesta ubehla celkom dobre, až na dve malé hádky (čo je u nás nezvyklé, samozrejme). V poslednej dobe mám nejakú hrôzu z cesty autom, takže som môjmu manželovi pár krát vytkla jeho spôsob jazdy. A on ješitný sa musel z toho celý opupienkovať, že si ho dovoľujem kritizovať. To viete, bývalý pilot si občas myslí, že osobné auto je lietadlo, a zabúda pritom, že nemá krídla a naozaj nevzlietne. Napriek všetkému sme dorazili zdraví a hneď som sa išla ubytovať. Priplatila som si nejaké peniažky, aby som mohla byť na izbe sama. Dostala som teda maličkú útulnú izbičku, ale po niekoľkých nociach som zistila, že nutne potrebujem štuple do uší, inak sa nevyspím. Nie, nie preto, že by som si na ne dokonale vďaka Kamilovi a jeho chrápaniu zvykla. Dôvodom boli upratovačky. O šiestej ráno sa trepali do práce a ja som počula dupot po schodoch a buchot z výťahu. Posteľ som pritom mala tak blbo, že hlava bola pri stene, kde bolo schodisko. Chcela som ju odtiahnuť, ale bola tam asi zabetónovaná, nešlo s ňou pohnúť. Izbu mi samozrejme vymeniť nemohli, lebo vraj mali plno. So štuplami v ušiach to síce išlo, ale to som mohla spať aj s nejakou babou, ktorá chrápe a vyšlo by ma to lacnejšie. Absolvovala som všelijaké procedúry, bola som z nich značne unavená, tak sa mi ani nikam moc nechcelo trmácať. Chodila som pravidelne plávať a musím priznať, že mi to hodne pomohlo. Jedlo bolo dobré, dala som si diétku, tak som nejaké to kilečko zhodila. Akurát ma rozčuľovalo, že Nemci tam mali vo všetkom výhody. Našinec je nezaujímavý klient, aj keď ceny sú pre všetkých rovnaké. Som rada, že už to mám za sebou a že som sa šťastne vrátila domov. Najväčšiu radosť mali obaja psíkovia.
Ozaj, musím Vám upresniť to moje komandovanie na diaľku. S Kamilom sme sa totiž dohodli, že vymaľuje chodbu a kúpeľňu. Potom, že budeme robiť izbu po izbe, komplet všetko vyramujeme, opravíme plesnivé steny a vymaľujeme. To viete, že ma skoro rozhodilo, keď mi zahlásil, že bude maľovať aj kuchyňu. Vedela som že to bude hrozné a aj hrozné to bolo, ale z toho najhoršieho ma zachránili Švagerkovci. Ja som celá dolámaná, ale vraj to bude trvať ešte tak dva týždne, a potom bude fajn, už aby to bolo. Musím sa prinútiť na Veľkú noc, aby som jak tak upratala a nachystala nejaké to občerstvenie pre šibačov. Tak celej Hujer rodinke prajem príjemné sviatky, veľa vody a vodky. Neprežierajte sa...Pozdravuje vaša Kaťulka

P.S. A ja ešte dodávam, že to až také strašné nebolo a že v čase od 18. do 20. mája sa o tom presvedčíte na vlastné oči, pretože sa všetci povinne zúčastňujete predhujerfestovského sústredenia v Unhošti. Predpokladám, že okrem brigády nás čaká nácvik rozcvičkových choreografií, amfiteátrových tanečných kreácií a speváckych čísel. Dúfam, že sa svedomito pripravíte...