Po lyžovačke

Ako moja vlastná sestra správne poznamenala, drobná blogová odmlka spočívala v návšteve zdravého vysokohorského prostredia. No, zdravého ako zdravého. Kosti síce ostali celé, ale nádcha ma neobišla a môj noštek dosiahol krásnu červenú farbu zrelého alkoholika. Ale aj tak vám musím povedať, že to stálo za to. S výdatnou inštruktorkou pomocou Lucynky som totiž prenikla do tajov carvingového lyžovania. Aj keď zatiaľ iba veľmi okrajovo. Ale snažila som sa. Ako celé naše družstvo Cé, teda Cecil (čítaj Sesil, s jemným francúzskym prízvukom). Akurát zopár výrazov nesúcich sa dolu svahom nemožno publikovať. Pri skrížených lyžiach, narušenej rovnováhe a nekontrolovateľne tečúcom soplíku sa inak nedalo. Tak dúfam, že o rok ma podobné malicherné problémy obídu a olympijskú zjazdovku zdolám v sprievode najlepšej lyžiarskej inštruktorky na svete a ďalších členiek a člena najkrajšieho, najkolektívnejšieho a v neposlednom rade aj najšikovnejšieho družstva v rekordne rýchlom čase...

Z dovolenky sa už vrátil aj Palinko, čo ste už určite stihli zaznamenať. Vraj schudol, pretože jedol iba ryžu a tiež nejakého psa. A rodičia ho privítali s bryndzovými haluškami ako správneho Slováka. Ale veď viac isto prezradí on sám v sľúbenom príspevku mladého a odvážneho cestovateľa.

Mimochodom, u Břenkovcov sa maľuje. Áno, tušíte správne, v hre je aj niekoľko klasických rozvodov, tento krát dokonca na diaľku, nakoľko Kaťulka riadi domáce práce z liečebného pobytu z hotela Kamil (to je osud, čo poviete). Na upokojenie žabičky nech slúži Jurulíkovo tvrdenie, že maľovka je tento krát skutočne kvalitná. A ani neporiadok v kuchyni nebol až taký tragický. Akurát sme mali problém zahodiť aj príbalový leták k liekom, lebo aj ten sa raz možno zíde. V každom prípade som veľmi zvedavá, čo nás bude čakať v máji na našej Hujer brigáde...