Raňajková kolaudácia
Nejak sa nám s rodinnými posedeniami roztrhlo vrece. Neviem, či je za tým príchod Kaťulky na rodnú hrudu alebo teplé letné dni. V každom prípade cezpoľní rodinní príslušníci môžu ľutovať. Dnes napríklad prišli nielen o kolaudáciu u Maťka a Lenky, ale aj o chutné a výdatné raňajky. Do Pezinka smerovala skoro ráno o pol jedenástej celkom slušná kolóna vozidiel (konkrétne štyri) a keby Pištík nebol taký pracovitý, mojlo nás byť päť. Po prehliadke nehnuteľnosti nás čakalo stolovanie pod holým nebom. Prípitku sa zhostila trošku netradične, no o to úprimnejšie Evička a potom sme už len hodovali a debatovali. A plánovali Hujer fest 2012. Zatiaľ je jasné to, že Vladuško bude piecť osúch k fazuľovej polievke a že sa budú zavárať slivky a variť čučoriedkový lekvár (a samozrejme aj tá polievka). Trepzliví jedinci budú môcť vyraziť na hríby. No a tí, ktorí majú v pláne zúčastniť sa rekonštrukčných prác na unimobunke môžu počítať s chutnou stravou z Kaťulkinej varešky. Hoci veľa nechýbalo a na Kaťulku by sme iba s láskou spomínali. Naša dvojička sa totiž takmer udusila pri Romuškovej poznámke, že robotníci sa v prípade jej varenia môžu tešiť akurát tak na melón. Kaťulka tvrdí, že za jej indispozíciou bol suchý koláč (pričom Romuškovi pohrozila vydedením), no my ostatní (a najmä tí skôr narodení) vieme svoje. Ostáva len dúfať, že Kaťulka do jedálnička zaradí aj niečo kaloricky výdatnejšie, než je spomínané ovocie. No a nielen pre absentérov zopár obrázkov z dnešného pojedenia. Snáď nebolo u Maťka a Lenky posledné...Mimochodom, všetkým sa nám veľmi, veľmi páčilo. Spokojné bývanie želáme :-)
7 Comments:
No teda Gabuška! Si sa pochlapila, tak skoro článoček!
Ešte stále cítim tú krásnu atmosféru, zoslinenú radosťou
z prežitia mojej dvojičky.
Bolo výborne, hostitelia úžasní, mali tam pozvanú skvelú spoločnosť, no čo si viacej treba priať, ešte aj počasie sa vydarilo.
Skrátka, rozprávkový víkend.
Veľmi sa mi páčilo, domček (teda, domisko)je v tichom prostredí,
k tomu pekná záhradka, dobrá voľba. No a, samozrejme, to, že sme boli všetci (skoro) spolu. To sa nedá ničím zaplatiť.
Som veľmi šťastná, že Vás všetkých mám, že mám to šťastie mať Vás.
Musíme sa pousilovať, aby ďalšie raňajky mohli byť u nás.
Ľúbim Vás a bozkávam všetkých, aj tých, ktorí nemajú toľké šťastie vídať sa s nami častejšie.
Draha rodina,
zasa krasne fotky a komentar,Gabika sa prekonava.Mna sa po precitani chyti velka nostalgia a musim sa aspon den spamatavat,lebo tak velmi by som chcela byt s vami a nemozem.Matkovi gratulujem k jeho uspesnej kolaudacii (a k domu vobec).Dufam,ze ma ku sebe raz pozve na navstevu,ked sa domov konecne dostavim.Zatial som aspon v duchu s vami a tesim sa z vasich uspechov.Bozkava...Mtzk
Gabuska...prosim Marco Polo...
Nuž musím i ja priznať, že Gabika sa skutočne pochlapila a s veľkou rýchlosťou (nakoniec čo si budeme hovoriť jej príznačnou, teraz je to bez sarkazmu) sa jej podarilo dať do obehu ďaľší krásny článoček. Mám za to, že obzory miest našich stretnutí sa pomaly ale isto rozširujú. Len ako dovetok uvádzam, že pri rozhovoroch u Maťa padli aj poznámky typu " veď tu vzadu je dosť miesta postaviť malý Penzión pre dochodcov". Obišlo sa to síce bez poznámok mladých a to možno preto, že im to vyrazilo dych, ale človek nikdy nevie. Tá nová žabička bola asi najkrajšie zelená asi preto, že jedlo bolo skutočne dobré a čerstvé. Len som sa čudoval, že žiadna zo sestričiek nenašla odvahu jej dať pusu čo keby sa predsa len pošťastilo a bol by to krásny princ? Zmeškali príležitosť. Predpoludnie i popoludnie bolo skutočne krásne ako vyšité a to nielen jedlom ale hlavne dobrou náladou. Samozrejme, že chýbala ďaleká cudzina ale snáď sa aj im už podarí prísť minimálne na Hujer fest do Tepličky. Ako už bolo spomínané stavia sa Perníková chalúpka. Ešte síce nie je doriešené kto bude Ježibaba, kto Janko a Marienka, ale viem, že Anča P... bude Vladko, Ja kuchtík Honzo a Katuľka Popoluškou. Kaťulka sa síce zastrája, že bude robotníkom variť, ale neviem, neviem či ju Anča pustí k plotne. Tak zatiaľ len toľko Váš
Števulík
Čítam si komentáre a uvedomila som si, že som zabudla na dve veci:
1. poďakovať Maťkovi a Lenke
2. podpísať sa.
Tak to teda naprávam":
Lenka, Maťko, ďakujem za všetkých,
bolo skutočne výborne.
ešte stále Vás ľúbiaca Evike.
prave som si precital novy clanok
a neviem co napisat. akurat ze ma to serie ze sme tak daleko.Ale tak sme to chceli a uz je neskoro nariekat.Ale dufam ze si to na Teplicke vsetko vynahradime.A Anca nebudem lebo aste stale som.A aj osuch bude.S Katkou sa nejako dohodnem a urcite sa najde pre nu aj adekvatna praca.(krajat melon)Zlty medovy melon zo sunkou nie je az tak na zahodenie.Katka neboj dostanes ulohu.prinajhorsom vyuzijes tvoje znamosti z cigankami a zozenies lacne borievky.Urcite si Gizela na teba este pamata.Tak keby uz nic tak az v Teplicke Ddk.
Ozaj aj ja nedakujem lebo som tam nebol a nic som nedostal.Ja akurat zavidim dakujucim.
Ddk.
Moja mila rodinka, užila som si najkrajšie chvíle za posledný zkur...ý rok, ozaj sa darilo ! Ešte že ma Babulka potrebovala aJa som vytiahla paty z toho zapadákova. Uživala som si krásné chvíle s rodinkou a najkrajšie s malou neodelatelnou Lucinkou.
Dakujem hlavne Babulke a Lubovi, že mi zverili svoju malú princezničku a dúfam, že som bola aspon trochu užitočná. Tiež dakujem mojej vynikajúcej rodinke, ktorá tiež prispela k mojmu novému dychu do života. Vaša Katulka
Zverejnenie komentára
<< Home