Doma máme lazaret. Jurka pustili z nemocnice a Boženka má ružu. Asi aby Jurkovi nebolo doma samému smutno. Tak som im uvarila perkelt. Môj prvý v živote. Nedosolený. Akurát na halušky som si netrúfla. Ešteže naša Hiska Evička prišla skontorlovať oboch maródov. Čo vám budem hovoriť, zachránila ma. Pri ceste do latifundie mi na tvári pristál list. Asi je to znamenie, že prišla jeseň, počas ktorej nezaškodí zopár spomienok na leto. Preto týmto poverujem Evičku spracovaním článku s pracovným názvom Hujerovci pri mori. A kým si Evička spomenie na všetky zaznamenania hodné udalosti, chcem sa vám všetkým poďakovať za vaše telefonáty, návštevy, slová podpory, objatia, modlitby, odkvitnuté púpavy, sladkosti, štrúdle, noviny...za to, že ste. Hujerovci a vy všetci ostatní, ktorých máme okolo seba.
P.S. Všetci poctiví čítači blogu isto vedia, že Lucinka má prvý zábok. Nadšená babička sa už zrejme nevie dočkať, čo žabacie víly svojej malej neterke pri tejto prinesú. (chápete: zábok - žabičky). Babičku však sklamem. Víly chodia až s vypadnutými zúbkami, prvé narastené nosia šaty maminkám. Takže som zvedavá, v akej novej róbe nás Babul pri najbližšej príležitosti privíta...