Hneď na úvod jedna správa od našich cestovateľov. Cez skype dnes hlásili, že sú v poriadku, počasie upršané, akurát že Vladuško asi podcenil vypaľovanie červíka. Ale dnes už jedol.

Inak máme za sebou oslavu Števulíkových okrúhlych narodenín, ktorá sa niesla v športovom duchu. Hujerovci si to rozdali na bowlingovej dráhe. Osobne s veľkým napätím očakávam vyhlásenie výsledkov. Kým sa tak stane, posielam Števulíkovi aj cez internetový priestor jednu veľkú gratuláciu, nech ho hlavne zdravie poslúcha, aby sa mohol so všetkou hrdosťou a vážnosťou zhostiť úlohy dedka, ktorá ho čaká.
V rýchlom slede nasledovali Vianoce. Počet osôb pri štedrovečernom stole sa ustálil na čísle 18, k tomu dvaja havkáči a jeden Hujer na ceste. Bez veľkých ceremónií sme sa tešili, že sme spolu. A neznižujúc duchovný rozmer týchto sviatkov sme s veľkým nadšením rozbaľovali množstvo vianočných darčekov, ktoré aj tento rok ježiško nechal pre nás poslušných pod improvizovaným vianočným stromčekom. Pred rozprávkami dostalo tento rok prednosť DVD z rodinnej produkcie a o pol noci prišlo na údené mäsko. Dúfam, že povolanejší doplnia údaje o množstve kapustnice, zemiakového šalátu, kaprov, filé, či koláčov, ktoré skončili v našich bruškách. A ja dúfam, že moji nocľažníci sa v latifundii dobre cítili.
No a ani sme sa nenazdali a prišiel rok 2011. Časť rodiny krátko pred jeho príchodom navštívila divadlo a súdiac z ich nadšených komentárov môžeme my ostatní, čo sme sa praobyčajne zabávali, ľutovať. Údajne to bol veľký zážitok. Snáď sa teda veľkých zážitkov dočkáme aj v novom roku a nielen v divadle.
Nech je rok 2011 šťastný, nový, zdravý a hlavne úspešný...