O vkladnej knižke

Bola raz jedna knižka. Tá knižka bola vkladná. A ktovie, možno bola aj výherná. A už niekoľko rokov na nej bolo 100 šilingov. Tá knižka patrila našej Evičke, ktorá sa v roku 2010 rozhodla, že nadišiel správny čas úspory na knižke vybrať a použiť ich na zmysluplnejší účel. A preto sa s prosbou o pomoc obrátila na rodinu žijúcu v cudzine, konkrétne v západnom Nemecku. Šilingy totiž odpočívali v banke v Rakúsku. Rodina súhlasila a podujala sa všetky záležitosti s knižkou vybaviť. A tak Evička využila plánovaný Hujer fest na to, aby knižku rodine odovzdala. Nebolo to však vôbec jednoduché. Pre knižku totiž bolo potrebné vycestovať. Konkrétne do Popradu. A to hneď trikrát (pri prvej ceste na knižku zabudli, druhýkrát ju nevedeli nájsť). Nakoniec sa knižka ocitla vo Vierkiných rukách a mohla sa začať druhá fáza celej operácie. Tej sa už Vierka nezúčastňovala, išlo o čisto chlapskú záležitosť. Počas cesty do Heinburgu boli Vladuško, Palino, Romuško a Tomáško príjemne vzrušení, v duchu tipovali, s akým obnosom sa vrátia domov a či nebudú na cestu späť potrebovať ochranku, aby ich náhodou niekto neprepadol. K slečne pri okienku pristúpil Palino. Predsa len, jeho nemecký akcent a prirodzený šarm vedia urobiť svoje. Slečna sa pustila do práce. A s pribúdajúcimi minútami rástla aj šírka jej úsmevu. Nakoniec Palinovi oznámila, že hoci na výplatu finančných prostriedkov z podobných knižiek je potrebné čakať niekoľko dní, v tomto prípade urobí výnimku. Palino si najprv myslel, že zabral jeho riaditeľský imidž. Slečna mu však rýchlo vysvetlila, že dôvodom je nie príliš vysoká suma určená na výplatu. Palino tak ako prvý pocítil sklamanie. Milióny sa nekonajú. Napriek tomu sa s nádejou v hlase slečny opýtal, či dostane aspoň 10,- €. Nein. Znela odpoveď. A do dlane mu po pol hodine práce vložila 1,50,- € (slovom euro päťdesiat centov). ,,Fajn. Aspoň mám z čoho zajtra kúpiť rožky,“ sucho skonštatoval Romuško. Súťažná otázka znie, koľko eur bolo pri tejto operácii minutých na benzín...